Dnes stačí otočiť termostat a o niekoľko minút máme doma príjemné teplo. Väčšinu ľudskej histórie však nič podobné neexistovalo.
Zima nebola iba nepríjemným obdobím. Mohla rozhodovať o tom, či domácnosť vydrží so zásobami až do ďalšej úrody.
Ľudia preto nebojovali s chladom jedným zázračným riešením. Kombinovali oheň, oblečenie, jedlo, spôsob stavby domu a predovšetkým prípravu, ktorá začínala dávno pred prvým snehom.
OHEŇ BOL CENTROM DOMÁCNOSTI
Najdôležitejším zdrojom tepla bol oheň.
V jednoduchších príbytkoch mohlo ohnisko slúžiť súčasne na vykurovanie, varenie aj osvetlenie. V hradoch a bohatších domoch sa postupne využívali veľké krby.
To však neznamená, že celý dom bol príjemne vyhriaty.
Teplo bolo sústredené predovšetkým v blízkosti ohňa. Čím ďalej človek sedel alebo spal, tým väčší rozdiel pocítil.
Veľké kamenné stavby mohli byť mimoriadne chladné. Krby síce ohrievali miestnosť a okolité murivo, no predstava, že stredoveký hrad bol počas zimy útulným miestom, je značne romantická.
NEVYKUROVAL SA CELÝ DOM
Moderné bývanie nás naučilo očakávať približne rovnakú teplotu v spálni, kuchyni aj obývačke.
V minulosti to bolo inak.
Ľudia sa snažili vykurovať najmä priestor, v ktorom práve trávili čas. Niektoré miestnosti nemuseli mať vlastný zdroj tepla vôbec.
Dobrým príkladom sú stredoveké kláštory. V anglickom opátstve Rievaulx existovala osobitná „warming house“ – miestnosť s veľkým krbom, kde sa mnísi mohli počas chladného obdobia zohriať.
Podľa English Heritage sa tam oheň udržiaval od 1. novembra až do Veľkého piatku.
Teplo teda nebolo samozrejmou vlastnosťou celej budovy. Často bolo niečím, za čím človek musel prísť.
DOM MAL TEPLO ČO NAJDLHŠIE UDRŽAŤ
Oheň je zbytočný, ak všetko teplo okamžite unikne von.
Stavby preto využívali materiály dostupné v danom regióne – drevo, kameň, hlinu, slamu či prútie. Slamené strechy a steny vyplnené zmesou hliny a ďalších materiálov poskytovali ochranu pred vetrom a počasím.
Dôležitý bol aj samotný spôsob života.
Rodina sa mohla počas zimných večerov zdržiavať v menšom počte priestorov a sústrediť sa okolo ohňa namiesto vykurovania celej stavby.
NIEKEDY POMÁHALI AJ ZVIERATÁ
Z dnešného pohľadu môže znieť zvláštne, že ľudia a hospodárske zvieratá trávili zimu pod jednou strechou.
V niektorých častiach Európy však existovali takzvané dlhé domy, v ktorých bola jedna časť určená ľuďom a druhá dobytku.
English Heritage opisuje stredoveké dlhé domy v Hound Tor, kde bol dobytok počas zimy ustajnený v spodnej časti budovy.
Takéto usporiadanie poskytovalo zvieratám ochranu a zároveň mohlo prispievať k spoločnému tepelnému komfortu budovy.
Nebola to však univerzálna európska domácnosť. Spôsoby bývania sa výrazne líšili podľa regiónu, obdobia a majetku rodiny.
OBLEČENIE BOLO SÚČASŤOU „KÚRENIA“
Dnes si doma často vyzliekame bundu a očakávame, že miestnosť bude dostatočne teplá.
Naši predkovia sa oveľa viac spoliehali na samotné oblečenie.
Jedným z najdôležitejších materiálov bola vlna. Ľudia mohli nosiť viac vrstiev a bohatší obyvatelia využívali aj kožušiny.
Vlnené oblečenie, pokrývky hlavy, rukavice a ďalšie vrstvy boli pri dlhom pobyte v nevykurovaných alebo slabo vykurovaných priestoroch praktickou nevyhnutnosťou.
Teplo sa teda nevytváralo iba v miestnosti. Človek sa snažil predovšetkým nestratiť to, ktoré vytváralo jeho vlastné telo.
POSTEĽ NEBOLA IBA NA SPANIE
Dôležitú úlohu zohrávalo aj miesto na spanie.
Periny, prikrývky, vlna, kožušiny alebo slamníky pomáhali izolovať človeka od chladného prostredia.
V bohatších domácnostiach mohli postele obklopovať závesy. Tie neposkytovali iba súkromie – pomáhali vytvoriť menší priestor okolo spiaceho človeka a obmedziť prievan.
Rozdiel medzi posteľou bohatého šľachtica a miestom na spanie chudobného roľníka bol však obrovský.
Niektorí ľudia spali na kvalitných perových lôžkach, iní na oveľa jednoduchších slamníkoch.
NA ZIMU SA PRIPRAVOVALI UŽ V LETE
Možno najdôležitejším spôsobom, ako prežiť zimu, nebolo kúrenie.
Boli to zásoby.
Úroda, seno pre zvieratá, drevo na kúrenie a potraviny sa museli zabezpečiť ešte pred príchodom zimy.
English Heritage upozorňuje, že príprava na stredovekú zimu bola prakticky celoročnou úlohou.
Poľnohospodárska domácnosť musela premýšľať niekoľko mesiacov dopredu. Ak sa úroda nevydarila alebo sa zásoby minuli príliš skoro, problém nebolo možné vyriešiť jednoduchým nákupom potravín v supermarkete.
ČO JEDLI, KEĎ NIČ ČERSTVÉ NERÁSTLO?
Jedálniček závisel od obdobia, regiónu aj spoločenského postavenia.
Dôležité boli obilniny, chlieb, kaše a husté jedlá pripravované v hrncoch. Potraviny sa sušili, solili a skladovali tak, aby vydržali čo najdlhšie.
Pred zimou sa tiež zabíjala časť hospodárskych zvierat. Dôvod bol praktický – počas zimy nebolo jednoduché zabezpečiť krmivo pre celý chov.
Mäso, ktoré nebolo možné zjesť čerstvé, sa muselo konzervovať.
V bohatých domácnostiach bol jedálniček samozrejme oveľa pestrejší. Historické účty z hradov ukazujú spotrebu veľkého množstva mäsa, rýb, chleba a ďalších potravín.
Život roľníka a život šľachtica preto nemožno hádzať do jedného vreca.
DLHÉ ZIMNÉ VEČERY BOLI SKUTOČNE TMAVÉ
Bez elektrického osvetlenia sa denný režim oveľa viac podriaďoval prirodzenému svetlu.
Oheň poskytoval nielen teplo, ale aj svetlo. Používali sa tiež sviece a ďalšie jednoduché zdroje osvetlenia, no svetlo bolo v porovnaní s dneškom drahé a obmedzené.
Po západe slnka preto nebolo možné rozsvietiť celý dom tak, ako to robíme dnes.
Zimný večer bol naozaj tmavý.
ZIMA NEZNAMENALA DVA MESIACE DOVOLENKY
Predstava, že po skončení žatvy ľudia celú zimu iba sedeli pri ohni, je nesprávna.
Starostlivosť o hospodárske zvieratá pokračovala. Bolo potrebné opravovať náradie, pripravovať drevo, spracúvať potraviny a vykonávať množstvo domácich prác.
Textilné práce, šitie a opravy oblečenia boli ďalšou dôležitou súčasťou života.
Práce sa menili podľa ročného obdobia, ale nezmizli.
NA CHLAD BOLI ZVYKNUTÍ. TO VŠAK NEZNAMENÁ, ŽE IM NEVADIL
Často sa hovorí, že naši predkovia boli jednoducho „otužilejší“.
Ľudské telo sa dokáže do určitej miery prispôsobiť chladnejšiemu prostrediu, no ľudia v minulosti nepovažovali zimu za príjemnú iba preto, že nemali radiátory.
Aj oni sa snažili zahriať.
Rozdiel bol v tom, čo považovali za normálny tepelný komfort a aké možnosti mali k dispozícii.
Oheň, teplé oblečenie, prikrývky, spoločné priestory, vhodne postavený dom a dostatok jedla tvorili systém, ktorý ľuďom umožňoval chladné mesiace zvládnuť.
NAJVÄČŠÍ LUXUS NEBOL OHEŇ. BOLA TO ISTOTA
Pri pohľade na minulosť sa ľahko sústredíme na otázku, ako ľudia dokázali žiť bez radiátorov.
Možno väčším problémom však bolo niečo iné.
Neistota.
Bude dosť dreva?
Vydrží jedlo?
Prežijú zvieratá?
Nebude zima príliš dlhá?
Moderné kúrenie zmenilo náš vzťah k zime, ale rovnako významné boli elektrina, doprava, moderné skladovanie potravín a možnosť zásobovať obchody počas celého roka.
Pre našich predkov preto zima nezačínala prvým mrazom.
Príprava na ňu začínala celé mesiace vopred.
