Predstavte si, že Zem sa práve teraz na jednu jedinú sekundu prestane otáčať.
Po sekunde sa opäť začne otáčať presne tak ako predtým.
Znie to možno ako krátka a takmer bezvýznamná udalosť. Veď jedna sekunda je nič.
Problém je, že povrch Zeme v skutočnosti vôbec nestojí.
Planéta sa neustále otáča okolo svojej osi a spolu s ňou sa pohybujeme aj my, atmosféra, oceány a všetko, čo sa nachádza na jej povrchu.
Ak by sa samotná Zem zastavila okamžite, následky by boli katastrofálne.
Na rovníku sa pohybujeme rýchlosťou približne 1 670 km/h
Zem vykoná jednu otočku približne za 24 hodín.
Keďže jej obvod pri rovníku je približne 40 000 kilometrov, povrch sa tam vzhľadom na os rotácie pohybuje rýchlosťou okolo 1 670 kilometrov za hodinu.
Čím bližšie ste k pólom, tým je táto rýchlosť menšia.
Bežne si tento pohyb vôbec neuvedomujeme, pretože sa spolu so Zemou pohybuje aj naše okolie.
Je to podobné ako v lietadle letiaceho konštantnou rýchlosťou. Pokiaľ sa jeho pohyb náhle nezmení, môžete pokojne sedieť a nemáte pocit, že sa pohybujete stovky kilometrov za hodinu.
A práve slovo „náhle“ je v našom hypotetickom scenári najväčším problémom.
Zem by zastala. Vy by ste pokračovali.
Predstavte si auto idúce vysokou rýchlosťou, ktoré okamžite narazí do nehybnej prekážky.
Auto zastane.
Vaše telo má však tendenciu pokračovať v pôvodnom pohybe.
Rovnaký základný fyzikálny princíp by platil aj pri náhlom zastavení rotácie Zeme.
Ak by sa pevný povrch planéty okamžite zastavil, predmety na ňom by si v dôsledku zotrvačnosti zachovali svoj pôvodný pohyb.
Pri rovníku by išlo o extrémnu rýchlosť smerom na východ.
Budovy, stromy, vozidlá a ľudia samozrejme nie sú pripravení na takúto náhlu zmenu pohybu.
Následky by preto boli ničivé.
A atmosféra?
Situácia by bola ešte horšia, ak by sa zastavila iba pevná Zem, zatiaľ čo atmosféra by si zachovala svoj pôvodný pohyb.
Vzduch sa totiž tiež pohybuje spolu s rotujúcou planétou.
Povrch by zrazu stál, ale obrovská masa atmosféry by pokračovala ďalej.
Výsledkom by boli extrémne prúdenia vzduchu vzhľadom na zastavený povrch.
Nešlo by teda o obyčajný silný vietor.
V oblastiach vzdialených od pólov by relatívne rýchlosti mohli dosahovať stovky až viac než tisíc kilometrov za hodinu.
Oceány by mali rovnaký problém
Ani voda by jednoducho nezostala na mieste.
Oceány majú obrovskú hmotnosť a ich voda sa tiež podieľa na rotačnom pohybe Zeme.
Ak by sa pevný povrch náhle zastavil a voda nie, oceány by pokračovali v pohybe.
To by znamenalo obrovské presuny vody a ničivé záplavy.
Pobrežné oblasti by patrili medzi miesta vystavené extrémnym následkom.
A potom príde druhý problém: Zem sa znovu roztočí
V našom scenári sa Zem zastavila iba na jednu sekundu.
Mohlo by sa teda zdať, že po sekunde bude všetko opäť v poriadku.
Práve naopak.
Ak by sa planéta po jednej sekunde rovnako náhle vrátila k pôvodnej rotačnej rýchlosti, nastala by ďalšia extrémna zmena pohybu.
Všetko, čo by počas prvej sekundy pokračovalo zotrvačnosťou, by bolo vystavené ďalšiemu prudkému zrýchleniu.
Katastrofu by sme teda v podstate zažili dvakrát – pri zastavení a následne pri opätovnom roztočení.
Prestala by fungovať gravitácia?
Nie.
To je jeden z možných omylov pri podobnom scenári.
Gravitácia Zeme nevzniká tým, že sa planéta otáča. Je spôsobená predovšetkým jej hmotnosťou.
Ak by sa rotácia zastavila, Zem by svoju gravitáciu nestratila a ľudia by nezačali voľne odlietať do vesmíru.
Rotácia však mierne ovplyvňuje to, akú efektívnu tiaž na povrchu cítime. Na rovníku rotačný pohyb veľmi mierne pôsobí proti gravitácii.
Jeho odstránenie by však bolo zanedbateľným problémom v porovnaní s ničivými účinkami náhleho zastavenia.
A čo deň a noc?
Ak by Zem zostala zastavená natrvalo, následky by boli ešte oveľa komplikovanejšie.
V našom scenári však stojí iba jednu sekundu.
Taká krátka prestávka by sama osebe nevytvorila večný deň na jednej strane planéty ani večnú noc na druhej.
Hlavnou katastrofou by nebola zmena dĺžky dňa.
Bola by ňou náhla zmena pohybu.
Mohla by sa Zem naozaj takto zastaviť?
Nie je známy žiadny realistický prirodzený mechanizmus, ktorý by dokázal celú Zem okamžite zastaviť na jednu sekundu a následne jej vrátiť pôvodnú rotačnú rýchlosť.
Množstvo energie a zmeny momentu hybnosti potrebné na niečo také by boli enormné.
Ide teda o myšlienkový experiment, nie o katastrofu, ktorej by sme sa mali reálne obávať.
A práve preto je tento príklad zaujímavý.
Ukazuje nám totiž niečo, čo v každodennom živote vôbec necítime.
Práve teraz sa pohybujete obrovskou rýchlosťou
Keď sedíte doma na stoličke, môžete mať pocit, že ste úplne nehybní.
Nie ste.
Spolu s povrchom Zeme sa otáčate okolo jej osi.
Zem zároveň obieha okolo Slnka a celá Slnečná sústava sa pohybuje v našej galaxii.
Nič z toho bežne necítime, pretože pohyb je plynulý a zdieľame ho so svojím okolím.
Jedna jediná sekunda náhleho zastavenia Zeme by preto nebola krátkou prestávkou.
Bola by brutálnou ukážkou zotrvačnosti – a pripomienkou, že aj keď máme pocit, že stojíme na pevnej nehybnej zemi, v skutočnosti sa neustále pohybujeme.