Úloha má byť hotová v piatok.
V pondelok si poviete, že máte ešte dosť času.
V utorok sa vám nechce.
V stredu spravíte všetko možné – len nie to, čo by ste mali.
Vo štvrtok večer prichádza stres.
A zrazu dokážete za pár hodín urobiť niečo, čo ste odkladali celý týždeň.
Prokrastináciu pozná takmer každý. Zaujímavé však je, že človek často veľmi dobre vie, že odkladanie mu neskôr spôsobí problém.
Prečo to teda robíme?
Prokrastinácia nie je iba lenivosť
Lenivosť a prokrastinácia nie sú úplne to isté.
Pri prokrastinácii človek odkladá činnosť napriek tomu, že očakáva negatívne následky svojho rozhodnutia.
Často pritom vôbec ničnerobenie nenastane.
Namiesto dôležitej úlohy upraceme byt, odpovieme na nepodstatné správy, pozrieme si video alebo začneme riešiť inú, menej dôležitú úlohu.
Môžeme teda byť veľmi aktívni – iba nie pri tom, čo by sme mali robiť.
Súboj medzi dneškom a budúcnosťou
Predstavte si dve možnosti.
Prvá:
Začnete teraz pracovať na nepríjemnej úlohe. Odmenu v podobe hotovej práce však pocítite až neskôr.
Druhá:
Otvoríte sociálnu sieť a príjemný podnet dostanete okamžite.
Náš mozog má tendenciu prikladať okamžitým následkom veľkú váhu. Budúce výhody alebo problémy môžu pôsobiť menej naliehavo, pretože sú ešte ďaleko.
Dnes získate pohodlie.
Budúci vy dostane stres.
A keďže budúci vy ešte nemusí nič riešiť, dnešná úľava môže vyhrať.
Niekedy neutekáme pred úlohou, ale pred pocitom
Predstavte si, že máte napísať dôležitý text.
Samotné písanie možno nie je problém.
Problém môže byť pocit, ktorý vo vás úloha vyvoláva.
„Čo ak to pokazím?“
„Neviem, kde začať.“
„Je toho príliš veľa.“
„Musí to byť perfektné.“
Ak úloha vyvoláva stres, neistotu, nudu alebo strach zo zlyhania, jej odloženie môže priniesť okamžitú úľavu.
A práve táto úľava je nebezpečne príjemná.
Mozog sa môže naučiť jednoduché spojenie:
Nepríjemná úloha → odložím ju → cítim sa lepšie.
Problém nezmizol.
Iba sa presunul do budúcnosti.
Perfekcionizmus môže paradoxne viesť k odkladaniu
Človek, ktorému je všetko jedno, nemusí byť jediný, kto prokrastinuje.
Odkladanie sa môže objaviť aj vtedy, keď nám na výsledku záleží až príliš.
Ak máte pocit, že výsledok musí byť perfektný, samotný začiatok môže pôsobiť nepríjemne.
Každý prvý pokus totiž bude pravdepodobne nedokonalý.
A tak namiesto nedokonalého začiatku nezačnete vôbec.
Krátkodobo sa vyhnete nepríjemnému pocitu.
Dlhodobo však získate ešte menej času na kvalitný výsledok.
Prečo dokážeme na poslednú chvíľu zrazu pracovať?
Termín, ktorý bol pred týždňom vzdialený, sa zrazu stane okamžitým problémom.
Negatívny následok už nie je niekde v budúcnosti.
Je tu.
Narastajúca naliehavosť môže prekonať nepríjemné pocity, ktoré nás predtým viedli k odkladaniu.
Preto môže človek niekoľko dní takmer nezačať a potom pred termínom pracovať celé hodiny.
Nie je to dôkaz, že pod tlakom vždy pracujeme najlepšie.
Často je to iba dôkaz, že problém sa stal natoľko naliehavým, že ho už nedokážeme ignorovať.
„Počkám, kým budem mať motiváciu“
To môže byť pasca.
Motivácia totiž nemusí vždy prísť pred začiatkom práce.
Niekedy sa objaví až po ňom.
Najťažšou časťou môže byť otvorenie dokumentu, obutie tenisiek alebo prvých päť minút učenia.
Keď už začneme, úloha často pôsobí menej nepríjemne, než sme si ju predstavovali.
Preto môže fungovať zmenšenie prvého kroku.
Nie:
„Dnes musím napísať celý článok.“
Ale:
„Otvorím dokument a napíšem prvý odsek.“
Nie:
„Musím hodinu cvičiť.“
Ale:
„Preoblečiem sa a začnem prvými piatimi minútami.“
Cieľom je znížiť psychologickú bariéru medzi ničnerobením a začiatkom.
Pomáha odstrániť aj jednoduché rozptýlenia
Ak máte vedľa seba telefón, na ktorom každú chvíľu vyskočí upozornenie, vytvárate si ďalšiu možnosť uniknúť od nepríjemnej úlohy.
Nie vždy preto potrebujeme viac disciplíny.
Niekedy potrebujeme menej pokušení.
Vypnutie upozornení, odloženie telefónu mimo dosahu alebo príprava pracovného prostredia môže znížiť počet rozhodnutí, pri ktorých musíme odolávať rozptýleniu.
Najväčší problém prokrastinácie
Odloženie úlohy nám môže priniesť niekoľko minút alebo hodín pokoja.
Lenže úloha nezmizla.
Zostáva v hlave.
Postupne sa k nej môže pridať stres z blížiaceho sa termínu, pocit viny a vedomie, že sme mali začať skôr.
A vzniká zvláštny paradox.
Odkladáme úlohu, aby sme sa teraz cítili lepšie.
Výsledkom však často je, že sa neskôr cítime ešte horšie.
Možno teda nepotrebujeme čakať na správnu náladu
Prokrastinácia ukazuje zaujímavú vlastnosť ľudského rozhodovania.
Vieme, čo by bolo dobré pre naše budúce ja.
Napriek tomu môže dnešné pohodlie vyhrať.
Riešením preto nemusí byť sľub:
„Od zajtra už nikdy nebudem prokrastinovať.“
Oveľa realistickejšie môže byť urobiť prvý krok taký malý, aby bolo jednoduchšie začať než pokračovať v odkladaní.
Pretože niekedy nie je najťažšie úlohu dokončiť.
Najťažšie je vôbec začať.