Vyzerá trochu ako zmenšený leopard, váži približne 1,4 kilogramu a je menšia než väčšina domácich mačiek.
Napriek tomu si vedci až teraz potvrdili, že ide o samostatný druh.
Nová divá mačka dostala vedecký názov Leopardus tilcayo a pochádza z oblasti Yungas v Bolívii – horských lesov na východných svahoch Ánd.
Miestni ju poznali dávno pred vedcami
Názov tilcayo nevymysleli zoológovia v laboratóriu.
Takto malú divú mačku označovali miestne komunity v oblasti Yungas už dávno. Vedci sa preto rozhodli tradičný názov zachovať aj vo vedeckom pomenovaní.
Samotné zviera teda nebolo pre miestnych obyvateľov „nové“. Nové bolo poznanie, že geneticky predstavuje samostatný druh.
Príbeh sa začal zvláštnou mačkou
Jeden z najznámejších jedincov sa dostal do záchranného centra po tom, čo ho miestny muž našiel ako mláďa a pôvodne si myslel, že ide o nezvyčajnú domácu mačku.
Po čase bolo jasné, že zviera je divé.
Mačka sa dostala do útulku Senda Verde v Bolívii a práve takéto exempláre pomohli vedcom pri ďalšom skúmaní.
Rozhodla genetika
Výskumníci porovnávali genetické údaje viacerých malých juhoamerických mačiek rodu Leopardus.
Analýza ukázala, že zvieratá, ktoré boli v minulosti zaraďované do jednej širšej skupiny takzvaných tiger cats, v skutočnosti predstavujú viacero odlišných evolučných línií.
Leopardus tilcayo sa od príbuzných druhov geneticky oddelil približne pred 1,4 milióna rokov.
Práve genetické rozdiely boli jedným z kľúčových dôvodov, prečo ho vedci uznali ako samostatný druh.
Menšia než domáca mačka
Tilcayo patrí medzi malé mačkovité šelmy.
Dospelý jedinec, ktorý vzbudil záujem výskumníkov, meria približne 45 centimetrov bez chvosta a váži okolo 1,4 kilogramu.
Jeho srsť je svetlohnedá až žltkastá a pokrytá tmavými škvrnami a nepravidelnými rozetami.
Na prvý pohľad môže pôsobiť ako miniatúrny leopard.
Prvý nový druh mačky za viac než storočie
Podľa výskumníkov ide o prvý novo opísaný žijúci druh mačkovitej šelmy za viac než 100 rokov.
To je nezvyčajné najmä preto, že mačky patria medzi veľmi dobre preskúmané skupiny cicavcov.
Objav zároveň ukazuje, že aj pri známych skupinách zvierat môže genetika odhaliť druhy, ktoré boli celé desaťročia považované iba za miestne varianty už známych zvierat.
Koľko ich žije, zatiaľ nikto presne nevie
Vedci upozorňujú, že o tilcayovi stále vedia veľmi málo.
Nie je presne známe, aká veľká je jeho populácia, ako rozsiahle je jeho územie ani ako často sa rozmnožuje.
Ďalším krokom preto bude terénny výskum a sledovanie divých jedincov.
Oblasť Yungas, kde žije, zároveň čelí odlesňovaniu, požiarom, poľnohospodárstvu a ďalším zásahom do prírody.
Vedci preto zdôrazňujú, že pomenovanie nového druhu je iba začiatok.
Aby sa dal účinne chrániť, najskôr treba zistiť, kde všade žije a koľko jedincov ešte vo voľnej prírode zostáva.
Mačka, ktorú miestni poznali celé generácie, tak dostala svoj oficiálny vedecký „rodný list“ až v roku 2026.
