Leto sa pomaly končí a prichádza jeseň. Určiť jej presný začiatok však nie je také jednoduché, ako sa môže zdať.
Astronomická jeseň totiž nemá pevne stanovený dátum.
V roku 2026 sa na severnej pologuli začne 23. septembra. Presný okamih septembrovej rovnodennosti nastane o 00:05 svetového času UTC, čo na Slovensku zodpovedá približne 02:05 letného času.
Ale prečo sa začiatok jesene každý rok trochu posúva?
Jeseň nezačína dátumom, ale okamihom
Astronomické ročné obdobia sa neriadia tým, čo máme napísané v kalendári.
Ich začiatok určuje poloha Zeme voči Slnku.
Jesenná rovnodennosť nastáva v presnom okamihu, keď stred Slnka pri svojom zdanlivom pohybe po oblohe prekročí nebeský rovník smerom na juh.
Na severnej pologuli tým začína astronomická jeseň.
Na južnej pologuli sa v rovnakom okamihu začína astronomická jar.
Prečo teda niekedy 22. a inokedy 23. septembra?
Jeden obeh Zeme okolo Slnka netrvá presne 365 dní.
Trvá približne 365 a štvrť dňa.
Práve preto používame priestupné roky a každé štyri roky do kalendára pridávame ďalší deň.
Ani tento systém však nie je úplne jednoduchý. Gregoriánsky kalendár používa ďalšie pravidlá, aby dlhodobo zostal zosúladený s pohybom Zeme okolo Slnka.
Výsledkom je, že presný okamih rovnodennosti sa z pohľadu nášho kalendára každý rok mierne posúva.
Septembrová rovnodennosť preto najčastejšie pripadá na 22. alebo 23. september.
Veľmi výnimočne môže nastať aj 21. alebo 24. septembra.
Sú počas rovnodennosti deň a noc naozaj rovnako dlhé?
Názov rovnodennosť môže vyvolávať predstavu, že deň má presne 12 hodín a noc ďalších 12.
V skutočnosti to nie je úplne pravda.
Jedným z dôvodov je spôsob, akým definujeme východ a západ Slnka.
Východ Slnka zaznamenávame už v okamihu, keď sa nad horizontom objaví jeho horný okraj. Pri západe čakáme, kým horný okraj slnečného kotúča úplne zmizne.
Do hry vstupuje aj atmosféra.
Zemská atmosféra láme slnečné svetlo a spôsobuje, že Slnko vidíme nad horizontom ešte vtedy, keď je geometricky už trochu pod ním.
Výsledkom je, že čas medzi východom a západom Slnka je počas rovnodennosti o niečo dlhší než presných 12 hodín.
Deň a noc sú teda veľmi podobne dlhé, ale nie dokonale rovnaké.
Prečo vôbec máme ročné obdobia?
Častým omylom je predstava, že leto máme preto, lebo je Zem bližšie k Slnku, a zimu preto, že je od neho ďalej.
Hlavnou príčinou ročných období je však sklon zemskej osi.
Zemská os je voči rovine obehu Zeme okolo Slnka naklonená približne o 23,5 stupňa.
Počas časti roka je severná pologuľa viac naklonená smerom k Slnku. Slnečné lúče na ňu dopadajú priamejšie a dni sú dlhšie.
Máme leto.
O pol roka neskôr je situácia opačná.
Severná pologuľa je od Slnka odklonená, lúče dopadajú pod menším uhlom a dni sú kratšie.
Máme zimu.
Rovnodennosti sa nachádzajú medzi týmito dvoma extrémami.
Čo sa bude diať po 23. septembri?
Po jesennej rovnodennosti sa bude na severnej pologuli dĺžka denného svetla ďalej skracovať.
Slnko bude vychádzať neskôr a zapadať skôr.
Tento trend bude pokračovať až do decembrového zimného slnovratu, keď zažijeme najkratší deň a najdlhšiu noc roka.
Potom sa situácia obráti a dni sa začnú opäť predlžovať.
Meteorológovia však už jeseň majú
Existujú totiž dva rôzne spôsoby určovania ročných období.
Astronomická jeseň sa začína rovnodennosťou.
Meteorologická jeseň je jednoduchšia.
Meteorológovia rozdeľujú rok na celé trojmesačné obdobia. Jeseň preto trvá od 1. septembra do 30. novembra.
Z meteorologického pohľadu sme teda na jeseň už niekoľko týždňov.
Z astronomického pohľadu si na ňu v roku 2026 musíme počkať do 23. septembra.
A ešte jedna zaujímavosť
Presný okamih rovnodennosti je na celej planéte rovnaký.
Dátum však rovnaký byť nemusí.
Rovnodennosť v roku 2026 nastane 23. septembra o 00:05 UTC. V krajinách ležiacich niekoľko časových pásiem západne od Európy však bude v tom istom okamihu ešte večer 22. septembra.
Preto môže byť na jednej časti planéty prvým dňom astronomickej jesene 22. september a inde už 23. september.
Rovnodennosť teda nie je celý deň.
Je to jediný presne definovaný okamih na ceste Zeme okolo Slnka.
