Niektoré zvieratá štekajú, iné vrčia alebo zavýjajú. Indri z Madagaskaru však patrí medzi veľmi malú skupinu primátov, ktoré vytvárajú dlhé a štruktúrované spevy.
Nový výskum teraz ukázal, že pri ich tvorbe používa nezvyčajný trik.
Keď indri vydáva vyšší tón, otvorí ústa viac. Tým mení tvar svojho hlasového traktu a môže zosilniť určité časti zvuku tak, aby sa jeho hlas niesol ďalej.
Vedcom to pripomenulo techniku známu z operného spevu.
Ako funguje „trik“ operných spevákov
Pri speve nevzniká výsledný zvuk iba v hlasivkách.
Veľkú úlohu zohráva aj tvar úst, hrdla a ďalších častí hlasového traktu. Tie fungujú ako rezonančný priestor a zvýrazňujú určité frekvencie.
Profesionálni speváci dokážu pri vysokých tónoch meniť tvar úst a hlasového traktu tak, aby sa rezonancia lepšie zosúladila s tónom alebo jeho harmonickými zložkami.
Tento jav sa označuje ako formantové ladenie.
Výsledkom môže byť hlasnejší a lepšie počuteľný tón bez toho, aby spevák musel iba „kričať hlasnejšie“.
Lemury robia niečo podobné
Výskumníci analyzovali 83 videozáznamov 19 divých indriov žijúcich na Madagaskare.
Na jednotlivých snímkach pomocou počítačovej analýzy sledovali pohyb úst a porovnávali ho s frekvenciou zvuku zaznamenaného v rovnakom okamihu.
Výsledok bol výrazný.
Čím vyšší tón indri vydával, tým viac otváral ústa.
Počítačový model hlasového traktu zároveň ukázal, že takéto zmeny môžu posúvať jeho rezonančné frekvencie spôsobom, ktorý pomáha zosilniť a preniesť zvuk.
Vedci však upozorňujú na jednu dôležitú vec.
Výskum nedokazuje, že lemur vedome používa rovnakú techniku ako vyškolený operný spevák. Výsledky ukazujú silnú súvislosť medzi výškou tónu a pohybom úst a podporujú hypotézu, že indri dokáže svoj hlasový trakt týmto spôsobom „ladiť“.
Prečo potrebuje taký silný hlas?
Indri žije v hustých dažďových lesoch severovýchodného Madagaskaru.
V takom prostredí môže byť problém vidieť aj zviera vzdialené iba niekoľko desiatok metrov. Hlas preto zohráva mimoriadne dôležitú úlohu.
Indriovia používajú dlhé piesne najmä na komunikáciu medzi skupinami a označovanie svojho územia.
Samce a samice môžu spievať spoločne a ich jednotlivé časti sa navzájom dopĺňajú.
Zvuk má ľudskému uchu pripomínať niečo medzi dlhým nárekom a sirénou. V pralese sa však takýto hlas dokáže šíriť na veľké vzdialenosti.
Nie je jediný
Podobné prispôsobovanie hlasového traktu vedci pozorovali aj pri ďalších zvieratách.
Gibony napríklad menia polohu úst pri svojich piesňach a určité formy ladenia rezonancie boli opísané aj pri zavýjaní vlkov či volaní niektorých drobných hlodavcov.
Zaujímavé je, že tieto druhy nie sú blízko príbuzné.
To naznačuje, že evolúcia mohla pri rôznych zvieratách nezávisle vytvoriť podobné riešenie rovnakého problému – ako dostať hlas čo najďalej.
Jediný spievajúci lemur
Indri je najväčším žijúcim druhom lemura a vo voľnej prírode sa vyskytuje iba na Madagaskare.
Zároveň je jediným známym lemurím druhom, ktorého hlasový prejav vedci označujú za skutočný spev.
Jeho budúcnosť však nie je istá.
Podľa údajov IUCN je indri kriticky ohrozený. Jeho populácia klesá najmä v dôsledku ničenia a fragmentácie lesov, v ktorých žije.
A práve to robí nový výskum ešte zaujímavejším.
Vedci totiž možno začínajú detailne chápať jednu z najpozoruhodnejších foriem komunikácie medzi primátmi práve v čase, keď zviera, ktoré ju používa, bojuje o prežitie.
