Každú jeseň sa opakuje rovnaké divadlo.
Zelené koruny stromov sa v priebehu niekoľkých týždňov zmenia na žlté, oranžové, červené a hnedé.
Na prvý pohľad môže vyzerať, akoby strom začal na jeseň vyrábať nové farby.
V skutočnosti je celý proces oveľa zaujímavejší.
ZELENÚ FARBU ROBÍ CHLOROFYL
Počas jari a leta obsahujú listy veľké množstvo chlorofylu.
Je to zelený pigment, ktorý umožňuje rastline zachytávať energiu zo slnečného svetla a využívať ju pri fotosyntéze.
Chlorofyl je zároveň taký výrazný, že prekrýva väčšinu ostatných pigmentov v liste.
Preto vidíme list ako zelený, hoci v ňom už v tom čase môžu byť aj žlté a oranžové farbivá.
NA JESEŇ STROM ZAČNE ŠETRIŤ
Keď sa dni skracujú a teploty klesajú, strom sa pripravuje na zimu.
U listnatých stromov sa postupne obmedzuje fotosyntéza a chlorofyl sa začína rozkladať.
Strom sa pritom snaží z listov získať späť časť cenných živín ešte predtým, než list odpadne.
Ako zeleného chlorofylu ubúda, začnú byť viditeľné pigmenty, ktoré boli dovtedy prekryté.
A práve vtedy sa objaví typická jesenná žltá a oranžová.
ŽLTÁ A ORANŽOVÁ TAM BOLI UŽ V LETE
Za žlté a oranžové odtiene sú zodpovedné najmä karotenoidy.
Patria do rovnakej skupiny pigmentov, ktorá dáva farbu napríklad mrkve.
V mnohých listoch sa nachádzajú počas celej vegetačnej sezóny.
V lete ich však jednoducho nevidíme, pretože zeleného chlorofylu je omnoho viac.
Keď chlorofyl na jeseň mizne, karotenoidy zostávajú viditeľné.
List preto môže prejsť zo zelenej na žltú alebo oranžovú bez toho, aby strom musel tieto farby na jeseň nanovo vytvoriť.
S ČERVENOU JE TO INAK
Červené a purpurové farby majú trochu iný pôvod.
Pri mnohých druhoch stromov vznikajú na jeseň nové pigmenty nazývané antokyány.
Tie sa začínajú tvoriť počas starnutia listu.
Preto nie je úplne správne tvrdiť, že všetky jesenné farby boli v liste ukryté už počas leta.
Žlté a oranžové pigmenty tam často boli.
Červené sa však pri mnohých rastlinách vytvárajú až počas jesene.
PREČO STROM VYRÁBA ČERVENÝ PIGMENT TESNE PRED OPADNUTÍM LISTU?
Presná evolučná výhoda jesenných antokyánov nie je úplne vyriešená.
Jedna z najlepšie podložených hypotéz hovorí, že môžu list chrániť pred nadmerným svetlom v období, keď už fotosyntetický aparát postupne prestáva fungovať.
Takáto ochrana môže stromu pomôcť efektívnejšie stiahnuť z listu živiny ešte pred jeho opadnutím.
Existujú však aj ďalšie hypotézy a vedci stále diskutujú o tom, akú úlohu jesenné červené sfarbenie v evolúcii stromov zohráva.
PREČO JE JESEŇ KAŽDÝ ROK INÁ?
Farba lesa nezávisí iba od dátumu v kalendári.
Dôležité je počasie.
Slnečné jesenné dni a chladné, ale nie mrazivé noci môžu podporovať vznik výraznejších červených farieb.
Naopak, dlhé obdobia dažďa, teplé noci, skorý mráz alebo extrémne sucho môžu výsledné farby ovplyvniť.
Preto môže byť ten istý les jeden rok výrazne červený a oranžový a o rok neskôr pôsobiť oveľa nevýraznejšie.
A PREČO LIST NAKONIEC SPADNE?
Strom sa pred zimou nesnaží iba zbaviť zeleného pigmentu.
Postupne vytvára na báze stopky listu špeciálnu oddeľovaciu vrstvu.
Tá obmedzí spojenie medzi listom a vetvou.
Keď sa spojenie dostatočne oslabí, vietor alebo samotná hmotnosť listu spôsobia jeho odpadnutie.
Pre strom je to výhodné.
Veľká plocha listov by počas zimy znamenala stratu vody a pri snehu či námraze aj vyššie riziko poškodenia konárov.
JESENNÁ FARBA JE TEDA VLASTNE VIDITEĽNÝ PROCES PRÍPRAVY NA ZIMU
To, čo človek vníma ako krásne jesenné sfarbenie, je výsledkom veľkej biochemickej zmeny.
Zelený chlorofyl mizne.
Žlté a oranžové pigmenty sa odhaľujú.
Pri niektorých stromoch sa vytvárajú nové červené antokyány.
A strom si zároveň z listov sťahuje živiny, ktoré môže využiť na ďalšiu jar.
Jesenný les teda nemení farby iba preto, že prišlo chladnejšie počasie.
Farby sú vedľajším prejavom toho, ako sa strom pripravuje prežiť ďalšiu zimu.
