Keď sa v historickom centre Trnavy začali práce na novej elektrickej trafostanici, nikto nevedel, čo všetko sa pod nádvorím jednej zo starých budov môže ukrývať.

Stavebné práce sprevádzal archeologický výskum. A práve ten priniesol objav, ktorý mení naše poznanie najstarších dejín mesta.

Archeológovia Trnavskej univerzity odkryli časť obydlia z mladšej doby železnej. Ide o prvý priamy archeologický doklad keltského domu na území Trnavy.

OBJAV POD HISTORICKOU BUDOVOU

Výskum prebieha na nádvorí historickej budovy Adalbertinum na Ulici Jána Hollého.

Archeologický tím pod vedením Erika Hrnčiarika z Katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity začal na lokalite pracovať 10. septembra 2026.

Najvýznamnejším nálezom sa stala časť takzvanej polozemnice. Išlo o stavbu, ktorej podlaha bola čiastočne zapustená pod úroveň okolitého terénu.

Archeológovia odkryli jej oválny pôdorys a stopy po drevených koloch. Tie sa nachádzali na kratších stranách objektu a podľa výskumníkov kedysi podopierali sedlovú strechu.

Samotná drevená konštrukcia sa nezachovala. Jej podobu však odborníci dokážu čiastočne zrekonštruovať podľa toho, čo zostalo v zemi.

PREČO JE TENTO NÁLEZ TAKÝ DÔLEŽITÝ?

Prítomnosť Keltov na území dnešnej Trnavy nebola pre archeológov úplnou novinkou.

Z minulosti poznali napríklad keramické nálezy z Trstínskej ulice a Modranky. Na Kopánke bol objavený aj hrob pochádzajúci z rovnakého historického obdobia.

Doteraz však chýbal priamy archeologický dôkaz samotného obydlia v historickom centre mesta.

Nový nález preto predstavuje dôležitý posun. Nehovorí iba o tom, že sa Kelti na tomto území pohybovali. Prináša aj konkrétne pozostatky miesta, na ktorom žili.

KERAMIKA PREZRADILA KAŽDODENNÝ ŽIVOT

V odkrytom objekte archeológovia našli predovšetkým fragmenty keramických nádob.

Podľa výskumníkov išlo o nádoby používané pri príprave jedla a skladovaní potravín.

Takéto predmety možno na prvý pohľad nevyzerajú tak pôsobivo ako zlaté šperky alebo staroveké zbrane. Pre archeológiu však majú veľký význam.

Pomáhajú totiž skúmať každodenné činnosti ľudí, o ktorých sa nezachovali písomné záznamy.

Práve keramika a pozostatky stavby umožňujú vytvoriť si presnejšiu predstavu o tom, ako mohli vyzerať domácnosti na území dnešnej Trnavy pred viac než dvoma tisícročiami.

POD NÁDVORÍM SA MOŽNO UKRÝVA CELÉ SÍDLISKO

Objavená stavba nemusí byť osamotená.

Vedúci výskumu Erik Hrnčiarik predpokladá, že polozemnica mohla byť súčasťou väčšieho sídliska, ktoré pokračuje aj mimo aktuálne skúmanej plochy.

Zatiaľ však ide o predpoklad, nie o potvrdený objav ďalších domov.

Archeológovia dúfajú, že počas ďalších etáp rekonštrukcie nádvoria získajú možnosť preskúmať väčšiu časť lokality.

Ak sa podarí odkryť ďalšie pozostatky, mohli by priniesť presnejšie informácie o rozsahu a organizácii keltského osídlenia.

POD JEDNÝM NÁDVORÍM NIEKOĽKO HISTORICKÝCH OBDOBÍ

Výskum nepriniesol iba nálezy z keltského obdobia.

Archeológovia odkryli aj zásobnicovú jamu, ktorú podľa nálezov datujú na prelom stredoveku a novoveku.

Ďalšie preskúmané objekty pochádzajú najmä z novoveku a 20. storočia. Nachádzali sa v nich keramické črepy aj stavebná suť.

Zaujímavé je, že odborníci pôvodne očakávali aj pozostatky barokovej záhrady a koniarne zachytených na historickom nákrese z roku 1766.

Tieto objekty sa však zatiaľ nepodarilo identifikovať. Je pravdepodobné, že ich zničili neskoršie stavebné zásahy.

JEDNA STAVBA OTVORILA NOVÚ KAPITOLU DEJÍN

Na archeologickom výskume sa okrem odborníkov podieľajú aj študenti Trnavskej univerzity. Práce na nádvorí sú pre nich zároveň príležitosťou získať skúsenosti priamo v teréne.

Samotná výstavba trafostanice tak priniesla výsledok, ktorý ďaleko presahuje jej pôvodný účel.

Miesto, ktoré dnes poznáme ako súčasť historického centra Trnavy, bolo osídlené už dávno pred vznikom súčasného mesta.

A pod jeho dnešnými budovami môžu stále ležať ďalšie dôkazy o živote ľudí, ktorí tu žili pred viac než dvoma tisícročiami.