Pred 507 rokmi sa začala cesta, ktorá zmenila predstavu ľudí o svete.
Dňa 20. septembra 1519 opustila španielsky prístav Sanlúcar de Barrameda flotila piatich lodí pod velením portugalského moreplavca Ferdinanda Magellana.
Volali sa Trinidad, San Antonio, Concepción, Santiago a Victoria.
Na začiatku výpravy bolo na palubách približne 270 mužov. Presný počet sa v historických prameňoch mierne líši.
Ich cieľom pritom nebolo zapísať sa do dejín ako prví ľudia, ktorí oboplávali Zem.
Hľadali cestu za korením.
Korenie malo obrovskú cenu
Európske mocnosti začiatkom 16. storočia súperili o prístup k lukratívnemu obchodu s korením.
Mimoriadne cenné boli Moluky v dnešnej Indonézii, známe aj ako Ostrovy korenia.
Magellan bol Portugalec, výpravu však uskutočnil v službách španielskej koruny.
Jeho plán bol odvážny.
Namiesto plavby na východ chcel k Molukám doraziť opačným smerom – cez Atlantik a následne ďalej na západ.
Najskôr však musel nájsť priechod cez obrovskú pevninu Južnej Ameriky.
Výprava sa začala rozpadať
Po preplávaní Atlantiku flotila pokračovala pozdĺž pobrežia Južnej Ameriky.
Podmienky boli tvrdé.
Posádky trápil nedostatok potravín, zima a neistota. V Patagónii navyše vypukla vzbura proti Magellanovi, ktorú sa mu podarilo potlačiť.
Potom prišla ďalšia rana.
Loď Santiago stroskotala.
San Antonio neskôr výpravu opustila a vrátila sa do Španielska.
Z pôvodných piatich lodí tak pokračovali ďalej už iba tri.
Objavili cestu medzi oceánmi
Na jeseň 1520 sa výprave podarilo nájsť dlho hľadaný priechod medzi Atlantickým a Tichým oceánom.
Dnes ho poznáme ako Magellanov prieliv.
Plavba úzkym a neznámym priechodom bola nebezpečná, no lode sa napokon dostali na druhú stranu Južnej Ameriky.
Pred nimi sa otvoril obrovský oceán.
Magellan ho nazval „pokojným“ – Pacifikom.
Netušil však, aký je veľký.
Cesta cez Pacifik bola oveľa dlhšia, než očakávali
Posádka nemala dostatok čerstvého jedla ani vody.
Plavba cez oceán trvala celé mesiace.
Muži trpeli hladom a chorobami vrátane skorbutu.
Expedícia napokon v roku 1521 dorazila do oblasti dnešných Filipín.
Práve tam sa skončil život muža, podľa ktorého dnes celú výpravu najčastejšie poznáme.
Magellan cestu okolo sveta nikdy nedokončil
Na Filipínach sa Magellan zapojil do miestnych mocenských sporov.
Dňa 27. apríla 1521 bojoval so svojimi mužmi proti bojovníkom na ostrove Mactan vedeným Lapulapuom.
Európania mali strelné zbrane, ale početná prevaha miestnych bojovníkov bola príliš veľká.
Magellan bol počas boja zabitý.
Muž, ktorý výpravu naplánoval a doviedol cez dovtedy neznámy priechod do Tichého oceánu, tak zomrel približne rok a pol pred jej koncom.
Výprava však pokračovala.
Velenie nakoniec prevzal Juan Sebastián Elcano
Po ďalších stratách zostali výprave už len dve použiteľné lode.
Keď sa dostala k Molukám, konečne dosiahla pôvodný cieľ – Ostrovy korenia.
Lode naložili cenný náklad.
Trinidad však nebola schopná pokračovať v plánovanej plavbe.
Zostala Victoria.
Jej velenie prevzal španielsky moreplavec Juan Sebastián Elcano.
Namiesto návratu cez Pacifik sa rozhodol pokračovať smerom na západ cez Indický oceán a okolo Mysu dobrej nádeje.
Bol to posledný úsek cesty okolo celej planéty.
Z piatich lodí sa vrátila jediná
Dňa 6. septembra 1522 dorazila Victoria späť do Sanlúcar de Barrameda.
Takmer tri roky po vyplávaní.
Z piatich lodí, ktoré cestu začali, dokončila celú plavbu iba Victoria.
Na jej palube sa do Španielska vrátilo 18 členov pôvodnej expedície.
Medzi nimi bol aj Antonio Pigafetta, ktorého zápisky sa stali jedným z najdôležitejších svedectiev o celej výprave.
Prvá cesta okolo sveta bola dokončená.
A Magellan pri tom nebol.
Prečo teda hovoríme najmä o Magellanovi?
Magellan bol človekom, ktorý výpravu pripravil, velil jej počas veľkej časti cesty a doviedol flotilu cez priechod medzi Atlantikom a Pacifikom.
Ale poslednú časť cesty a samotné prvé dokončené oboplávanie Zeme uskutočnila posádka Victorie pod velením Juana Sebastiána Elcana.
Preto sa dnes čoraz častejšie používa označenie Magellanova-Elcanova expedícia.
Cesta mala aj oveľa temnejšiu stránku, než naznačuje romantický obraz veľkých objaviteľov.
Výprava bola súčasťou európskeho súperenia o obchod, územie a moc. Jej členovia zasahovali do života miestnych spoločností a na Filipínach sa Magellan pokúsil presadiť španielsky vplyv aj silou.
Jeho smrť na Mactane bola priamym dôsledkom jedného z takýchto konfliktov.
Cesta zmenila predstavu o veľkosti sveta
Výprava prakticky ukázala, že je možné pokračovať jedným smerom a vrátiť sa na miesto odchodu.
Zároveň Európanom ukázala, aký obrovský je Tichý oceán a aké veľké vzdialenosti oddeľujú jednotlivé kontinenty.
Cesta mala aj zvláštny následok.
Keď sa preživší vrátili, zistili, že podľa ich starostlivo vedeného počítania dní im jeden deň chýba.
Neurobili chybu.
Plavbou stále smerom na západ obehli Zem a narazili na problém, ktorý dnes riešime medzinárodnou dátumovou hranicou.
Keď teda 20. septembra 1519 päť lodí opúšťalo španielsky prístav, nikto z posádky nemohol vedieť, čo bude nasledovať.
O tri roky neskôr sa vrátila jediná loď s osemnástimi mužmi z pôvodnej expedície.
Magellan medzi nimi nebol.
Napriek tomu sa cesta, ktorú začal a ktorú dokončil Elcano so svojimi mužmi, stala prvým zaznamenaným oboplávaním Zeme v dejinách.
