Dve z najznámejších dominánt Bratislavy dnes spája nezvyčajná cesta. Medzi vyhliadkovou vežou UFO a Bratislavským hradom je natiahnutá slackline dlhá 666 metrov.
Po nej sa estónsky slackliner Jaan Roose pokúša o výkon, ktorý má trvať prakticky celý deň.
Jeho cieľom nie je prejsť z jednej strany na druhú iba raz. Po rovnakej trase bude chodiť tam a späť približne 12 hodín a nazbierať čo najväčšiu vzdialenosť.
Od úsvitu až do súmraku
Pokus sa koná v piatok 18. septembra. Výkon s názvom Od úsvitu po súmrak sa začal približne o 7:00 ráno.
Roose chce zostať spojený so slackline od východu až do západu slnka.
Každý prejdený meter sa započítava do výslednej vzdialenosti.
Podľa teoretických výpočtov by za 12 hodín mohol zvládnuť približne 17 až 24 kilometrov. Samotný Roose označil dosiahnutie vzdialenosti približne jedného polmaratónu za mimoriadny výsledok.
Jedna cesta má 666 metrov
Slackline medzi Bratislavským hradom a UFO meria 666 metrov a široká je iba 1,9 centimetra.
Roose sa po nej pohybuje približne 100 metrov nad Dunajom.
Po dosiahnutí jedného konca sa otočí a absolvuje rovnakú trasu opačným smerom. Takto má pokračovať celé hodiny.
Ak by dosiahol hranicu polmaratónu 21,1 kilometra, znamenalo by to vzdialenosť zodpovedajúcu viac než 31 jednosmerným prejdeniam celej 666-metrovej trasy.
Nie je to klasické povrazolezectvo
Hoci sa často hovorí o chôdzi po lane, slackline nie je klasické pevné lano.
Ide o plochý dynamický popruh, ktorý sa pod človekom pohybuje a prehýba. Vo veľkej výške sa táto disciplína označuje ako highline.
Roose je počas výkonu istený bezpečnostným systémom.
Problémom môže byť vietor
Pri výkone vo výške približne 100 metrov nerozhoduje iba kondícia.
Veľkú úlohu zohráva vietor. Podľa organizátorov nesmie jeho rýchlosť prekročiť približne osem metrov za sekundu.
Roose musí neustále pracovať s rovnováhou, polohou tela, dychom a reagovať na pohyb popruhu.
Pri dvanásťhodinovom pokuse sa k tomu pridáva únava a potreba udržať koncentráciu počas celého dňa.
Jedlo a pitie má pripravené na koncoch
Takýto výkon prináša aj praktickú otázku: ako sa človek počas 12 hodín na slackline naje a napije?
Roose nemusí niesť všetko so sebou.
Po dosiahnutí koncov trasy môže dopĺňať tekutiny a občerstvenie a následne pokračovať opačným smerom.
Aj množstvo jedla a tekutín si však musí plánovať tak, aby dokázal pokračovať celé hodiny.
Patrí medzi svetovú špičku
Jaan Roose pochádza z Estónska a so slackline začal ako osemnásťročný.
Postupne sa zaradil medzi najznámejších športovcov tejto disciplíny a stal sa trojnásobným majstrom sveta.
Ako prvý človek dokázal na slackline predviesť dvojité salto vzad.
Za sebou má aj extrémne prechody na viacerých miestach sveta.
Prešiel napríklad po slackline ponad Bospor, čím sa po popruhu dostal z ázijskej časti Istanbulu do európskej.
V roku 2024 sa pokúsil prekonať približne 3,6 kilometra ponad Messinský prieliv medzi talianskou pevninou a Sicíliou. Približne 80 metrov pred cieľom však spadol zo slackline. Bezpečnostné istenie ho zachytilo a následne pokračoval, jeho výkon však pre pád nebol uznaný ako rekord.
V Bratislave ide o iný druh výzvy
Tentoraz nejde o najdlhší jednotlivý prechod.
Cieľom je nazbierať čo najväčšiu vzdialenosť počas presne stanoveného času.
Podľa organizátorov takýto rekord za týchto podmienok zatiaľ stanovený nebol.
Bratislavský pokus tak spája vytrvalosť, rovnováhu a koncentráciu na jednej z najvýraznejších trás, aké si možno v hlavnom meste predstaviť.
Na jednej strane Bratislavský hrad, na druhej UFO a medzi nimi 666 metrov široký iba 1,9 centimetra.
